ucitelka

Slovenská komora učiteľov

logoskuje mimovládna nezisková, nepolitická stavovská a profesijná organizácia pôsobiaca na území SR v zmysle zákona 83/1990 Zb. z. o združovaní občanov.

Komora združuje učiteľov / pedagogický a odborný zamestnanec/a sympatizantov učiteľskej profesie v Slovenskej republike, podporuje ich záujmy a ochraňuje ich stavovskú česť, podieľa sa na utváraní podmienok a zvyšovaní odbornej úrovne v rezorte školstva. Komora spoluvytvára podmienky na zlepšenie školského prostredia detí a mládeže Slovenskej republiky. Chráni a rozvíja slobodný výkon povolania učiteľa, ktorý má zásadný spoločenský význam a je v záujme celej spoločnosti.

Príhovor prezidentky SKU

Ako sme sa zachovali k starším učiteľom...

Ako sme sa zachovali k starším učiteľom...

Téma nedostatočného ohodnotenia pedagogických zamestnancov je známa a dlhodobo neriešená. Systematické stanovisko štátu k tomuto problému je v nedohľadne, verejne je témou len v predvolebnom čase. Po zatvorení volebných miestností sa stáva klišé.

 

Ťažko tipovať, kedy sa stav zmení.

Štát sa rozhodol učiteľom pomôcť prostredníctvom kreditov a príplatkov z nich vyplývajúcich. Tento nástroj bol od samého začiatku odsúdený v slovenských podmienkach na fiasko. Tak sa aj stalo. Kontinuálne vzdelávanie nezvyšuje úroveň školstva, práve naopak. Vďaka vzdelávaniam sa otočili peniaze, učiteľom sa dostala len čiastka z toho, čo sa dalo posunúť na školy bez ďalšieho zbytočného vymeškávania na vyučovaní a plytvania prostriedkov na zaplatenie kurzov a ďalších nákladov (suplovanie, prípadné cestovné a podobne). Áno, dajú sa viesť siahodlhé diskusie o tom, že každý sa musí vzdelávať. S tým sa nedá nesúhlasiť. No zmysluplné vzdelávania sú v tomto prípade vzdelávania vo výraznej menšine. Opakujem, projekt bol od začiatku stratený. My, Slováci, sme takí. Možno nielen my. Zákon 317/2009 pomohol presmerovať finančné prostriedky do nesprávnych vreciek. Upozorňoval som na to dávno (jún 2010) - http://moje.hnonline.sk/node/2363. Samozrejme, nielen ja. Nebolo zložité dovtípiť si prínos implementácie tohto nezmyslu. Kontinuálne vzdelávanie alebo, ak chcete, kreditný systém, je neaplikovateľný na slovenské pomery. Viacerí si naivne mysleli, že zo dňa na deň budú naše firmy, úrady a tiež samotní učitelia rozmýšľať nejako ináč. Nikto svojprávny s triezvym pohľadom na svet nemohol očakávať iné ako to, čo sa udialo.

„Dostihy a sázky“ za kreditmi, súťaž o najabsurdnejšie školenie, nálety učiteľov na Šintavu (a podobne), suplovačky, "užitočné" posedenia na metodicko-pedagogických centrách, preskúšania a parapreskúšania, privylepšenie pre firmy, ktoré boli blízko k informáciám a dokázali promptne reagovať na „trhovú medzeru“ (učebnicový príklad pre marketing). Všetko za asistencie jej excelencie Európskeho sociálneho fondu. Učitelia si zopakovali počítanie do tridsať a šesťdesiat. Čas sa odteraz delí na sedemročné obdobia... Úžitok pre vzdelávací proces mizerný. Možno žiaci sa potešili odpadnutým hodinám.

A tak sa nám teda na Slovensku opäť raz otočili finančné prostriedky v prešpekulovanom samoživiteľnom systéme. Čo sa týka byrokratických paškvilov a samotnej samoživiteľnej schémy, som skeptik. Nemyslím si, že sa poučíme. Vždy sa uspokojíme s časťou koláčika, neohrdneme. Radšej sa následne (v krčmách, v kabinetoch alebo doma v obývačkách) rozčuľujeme. Ale zároveň si systém osvojíme, prispôsobíme sa a hľadáme spôsob, ako sa dostať k svojmu kúsku „žvanca“. V našom prípade ku kreditom. Niežeby som sa učiteľom v tomto prípade čudoval, ale dalo sa ozvať aj hlasnejšie. Naše ticho zlegitimizovalo mrhanie času, energie a peňazí na neefektívnych školeniach.

To však nie je všetko, čo „tristosedemnástka“ priniesla. Je tu ešte jeden vyvolaný efekt. Systém je nastavený tak, že starší učitelia nemajú motiváciu školiť sa a zberať kredity. Stalo sa, že tí, ktorí celý život ťahali školstvo, dnes doplácajú. Podpisoval som pár mesiacov dozadu nové platové dekréty. Kolegovia pred dôchodkom zarábajú menej ako mladí. Ako sme to mohli dopustiť, nechápem. Niežeby malo byť dané, čím starší, tým viac. To nie. No rozdiely by mali byť vyvolané zvýšenou kvalifikáciou (rozumej kvalitou, nie formálnou kvalifikáciou), väčšou angažovanosťou, inováciami, správnymi metódami, vyššou aktivizáciou žiakov, dobými výsledkami. Rozhodne nie kreditmi. Starí kolegovia zaúčajú mladých, predávajú im cenné skúsenosti, roky vychovávali v nádeji, že im štát raz zvýši plat (čo vláda, to sľub). Dnes sa našli peniaze, no nie pre nich. Namiesto zvýšenia platov služobne najstarším pedagógom ostali na metodicko-pedagogických centrách a príživných firmách.

A hoci na mojom kreditnom konte svieti nula, v mene nás, mladších, sa Vám, milí naši kolegovia, ospravedlňujem.

 

Peter BOLOGA, riaditeľ Obchodnej akadémie Považská Bystrica



Dátum pridaniaPondelok, 23. Apríl, 2012 @22:09
Autoradmin
Kategórie
Nálepky, ,
Komentované3x
Prečítané7 352x
Hodnotenie článku92% (14x)

Podobné články

Súbežné články

Opiner Friends Digg del.icio.us Live Google Technorati Spurl Vybrali.sme.sk Mojelinky.sk Vytlačiť túto stránku Odoslať emailom


Komentáre

Dagmar napísal:

Celkom súhlasím. Ešte by som dodala, že ktosi sa na isté školenie dostane a ktosi čaká, už to bude rok  – a nič. Zároveň sa mi hrubo nepáči, že starším učiteľom sa nezohľadnilo celoživotné vzdelávanie nejakým počtom kreditov a jednoducho sa urobila čiara odkedy sa začína so zberom kreditov. Toto by sa mohlo napraviť a bolo by to OK. Nestačí, že veď riaditeľ môže nejakých pár kreditov dať sám.

emília napísal:

…je to veru tak, celý život sa učitelia tí, ktorí mali záujem vzdelávali a nepotrebovali na to ani kredity, (keby len 1 kredit za každé absolvované školenie tak ich mám už 25), čo dodať, asi len to, že ako sa staráme o našu budúcnosť, tak sa ona potom postará o nás, hm tak to sa teším .....

Jana napísal:

Vďaka za vaše slová, poteší, že si to aspoň niekto uvedomuje. 31 aktívnych rokov pred katedrou, 7 rokov do dôchodku a mám naháňať nejaké kredity? Keď zoberiem len posledných 10 rokov, je to hromada školení s certifikátmi od Letnej školy infoveku, cez všetky možné aj nemožné aplikácie IKT do vyučovania (z vlastného záujmu!!!), až po metodiku tvorby testov či tvorivosť vo vyučovaní. Počty strávených hodín radšej nerátam. Bohužiaľ, stihla som to pred vstupom \„317\“ do platnosti rovnako ako aj spoluautorstvo či lektorovanie učebníc, tvorbu rôznych metodických materiálov a školenia, kde som sama školila. Kredity sú pre nás starších jedna obrovská nespravodlivosť. A snáď nikoho neurazím, ale naháňať sa za nimi považujem v mojom veku a s mojimi skúsenosťami za nedôstojné.

Vyjadri sa aj ty!

Polia s hviezdičkou sú povinné pre pridanie príspevku.

Vaše meno*


Váš email

Nezobrazuje sa, Gravatar povolený

Váš web


Antispam ochrana*

Text príspevku*

Pre Vás pripravil Mgr. Miroslav Sopko