ucitelka

Slovenská komora učiteľov

logoskuje mimovládna nezisková, nepolitická stavovská a profesijná organizácia pôsobiaca na území SR v zmysle zákona 83/1990 Zb. z. o združovaní občanov.

Komora združuje učiteľov / pedagogický a odborný zamestnanec/a sympatizantov učiteľskej profesie v Slovenskej republike, podporuje ich záujmy a ochraňuje ich stavovskú česť, podieľa sa na utváraní podmienok a zvyšovaní odbornej úrovne v rezorte školstva. Komora spoluvytvára podmienky na zlepšenie školského prostredia detí a mládeže Slovenskej republiky. Chráni a rozvíja slobodný výkon povolania učiteľa, ktorý má zásadný spoločenský význam a je v záujme celej spoločnosti.

Príhovor prezidentky SKU

Ako ďalej v slovenskom školstve?

Ako ďalej v slovenskom školstve?

Reforma slovenského školstva sa stáva skutočnosťou. Verme, že svoje zámery minister školstva aj uskutoční. Záujmové skupiny, ktorým momentálny stav v slovenskom školstve náramne vyhovuje, budú robiť všetko preto, aby sa súčasný stav zachoval. To je predsa pochopiteľné, aj keď ich záujmy nemusia byť len nezištné. Treba však povedať, že väčšina občanov považuje súčasný stav v školstve za neúnosný a degradáciu maturitných vysvedčení a vysokoškolských diplomov za nehoráznu. A to je dobrá správa pre väčšinu učiteľov a zamestnancov škôl.

Reforme školstva iste pomôže aj podstatné zvýšenie nárokov na žiakov základných škôl - uchádzačov o prijatie do stredných škôl a gymnázií. Možno predpokladať, že sa vďaka tomuto zníži počet žiakov prijímaných do gymnázií a do študijných odborov stredných škôl a že sa naopak zvýši počet žiakov, ktorí budú prijímaní do učebných odborov a študijných odborov s odborným výcvikom. A to je veľmi dobrá správa pre stredné odborné školy, predtým stredné odborné učilištia. No je to aj dobrá správa pre zamestnávateľov a aj všetkých občanov. Lebo zvýšenie kvality žiakov prijímaných do tohto typu škôl dáva reálny predpoklad k tomu, že z týchto žiakov budú po ukončení štúdia kvalitní a kvalifikovaní zamestnanci, živnostníci a azda aj zamestnávatelia. Treba veriť, že po skončení štúdia iba malá časť z nich skončí na ÚPSVaR ako registrovaný uchádzač o zamestnanie. A o to nám predsa všetkým ide. Alebo nejde?


Je pravda, že ekonomika na Slovensku nie je schopná poskytnúť pracovnú príležitosť pre každého. Toto bremeno nekvalifikovaných a nezodpovedných politických rozhodnutí budeme niesť ešte veľa rokov. Dôsledkom týchto rozhodnutí je aj ohromná nezamestanosť mladých ľudí, 50000 absolventov stredných, ba aj vysokých škôl ešte nikdy nepracovalo. Zaiste, v čase svetovej hospodárskej krízy nebývalých rozmerov a jej ťažko odhadnuteľných následkov je obrovská nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku jej sprievodným javom. Ale je iba toto jedinou príčinou? Nie sú jej príčinou aj fatálne následky totálnej liberalizácie vo veci výberu strednej a vysokej školy, profesie? Neskĺzli sme z jedného extrému, keď bola možnosť výberu profesijného zamerania značne obmedzená, do iného extrému, keď každý vyštudoval, čo chcel a študuje to, čo chce?

Myslím si, že zo súčasného stavu sa slovenské školstvo má šancu dostať. Ibaže len kvantitatívne parametre na reguláciu prijímania absolventov základných škôl do stredných škôl a absolventov gymnázií a časti absolventov do univerzít nemôžu postačovať. Do procesu výberu ďalšieho štúdia, teda profesie musí zákonite vstúpiť kariérne poradenstvo. Nedokáže zázraky, no bez neho sa ďalej slovenské školstvo nepohne. Kto by už len chcel po skončení jedenásť-, dvanásť-, trinásťročnej školskej dochádzke alebo po šestnásť- alebo osemnásťročnom štúdiu skončiť na úrade práce ako registovaný uchádzač o zamestnanie?!
Potenciál kariérneho poradenstva pre žiakov a študentov, a nielen pre nich, je obrovský. Treba ho iba využiť v prospech žiakov, študentov a ich rodičov pri výbere štúdia, profesie. Nakoniec aj v prospech celej spoločnosti, nás všetkých, lebo ide o naše spoločné finančné prostriedky, ktorými sa v školstve, vzdelávaní nehorázne plytvá.


Efektívna prevencia pred nezamestnanosťou sa začína kariérovou výchovou a kariérnym poradenstvom v školách a školských zariadeniach. Zároveň to najcennejšie, čo zamestnávatelia majú, sú ich zamestnanci. A väčšina žiakov a študentov budú zamestnanci, iba zlomok z nich budú samozamestnávatelia alebo zamestnávatelia. Môžete s tým nesúhlasiť, no ale potom ste boj o racionalitu a efektivitu vo vzdelávaní už vopred prehrali.

 

Ing. Augustín Ondrejkovič



Dátum pridaniaŠtvrtok, 19. Júl, 2012 @08:49
AutorAugustín Ondrejkovič
Kategórie
Nálepky, ,
Komentované3x
Prečítané4 486x
Hodnotenie článku100% (1x)

Podobné články

Súbežné články

Opiner Friends Digg del.icio.us Live Google Technorati Spurl Vybrali.sme.sk Mojelinky.sk Vytlačiť túto stránku Odoslať emailom


Komentáre

Anino napísal:

Nerozumiem. Prečo sa za správny krok vydáva presun žiakov zo škôl, ktoré produkujú málo nezamestnaných do škôl, ktoré produkujú veľa nezamestnaných? V máji 2011 (posledný údaj, ktorý je na stránkach UIPŠ http://www.uips.sk/…solventov-ss ) bolo nezamestnaných 5158 absolventov SŠ bez maturity, 5448 absolventov SOU s maturitou, 7504 absolventov SOŠ a iba 2183 absolventov gymnázií. A to sú údaje z mája, kedy už začali sezónne práce, v ktorých sa menej vzdelaní ľudia majú väčšiu šancu zamestnať. Údaje z februára vyznievajú v prospech gymnázií ešte oveľa viac.

Ďalšia vec, ktorej nerozumiem je, že táto námietka už bola voči návrhu obmedziť počet žiakov na gymnáziách vznesená veľakrát a zatiaľ na ňu zo strany ministerstva nezaznela fundovaná odpoveď. Prečo?

Ďalej nerozumiem údaju, že 50 000 absolventov škôl nikdy nepracovalo. V materiáloch UIPŠ sa uvádza, že v máji 2011 bolo nezamestnaných 25 264 absolventov škôl. A aj z tých už pravdepodobne predtým niektorí niekde pracovali.

A nakoniec nerozumiem, prečo má byť žiakovi upretá sloboda vybrať si školu, ktorú chce študovať (v článku opísaná pejoratívne ako \„fatálne následky totálnej liberalizácie vo veci výberu strednej a vysokej školy\“) a prečo má byť školám upretá akademická sloboda prijať na štúdiá toho, koho považujú za vhodné. Spomeňme naše najlepšie fakulty (napríklad chemicko-technologickú fakultu STU, PF UPJŠ alebo FMFI UK). Každý rok na nich začne študovať mnoho študentov, ktorí štúdium pre jeho náročnosť nedokončia. Ale nikto im nezobral právo skúsiť to.

Autor. napísal:

Odpoveď pre Anino:

1. Ide o presun žiakov podľa ich kvality, teda podľa ich študijných výsledkov v základnej škole. Štatistika UIPŠ je jedna vec, ponuka pracovných miest na trhu práce je iná vec. A ďalšia vec je, že miesta, na ktoré postačuje výučný list, obsadzujú maturanti, nezriekda i bakalári. A miesta pre stredoškolákov obsadzujú magistri, doktori a inžinieri. Skúste preskúmať dopyt na trhu práce.
http://www.profesia.sk/praca/?…

2. \„Počet nezamestnaných, ktorí doteraz nikde nepracovali, sa v 1. kvartáli 2012 medziročne zvýšil. Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR ich bolo v 1. štvrťroku tohto roka 90.400. V rovnakom období vlani však ich počet dosahoval 78.300.\“
http://www.teraz.sk/…-clanok.html

3. Nijakému žiakovi nikto nezakazuje študovať ním vysnívanú školu. Ale musí splniť podmienky prijímacieho konania.

4. Vy považujete stanovenie kritérií pre výber uchádzačov o štúdium na gymnáziách, elitných stredných školách a univerzitách za obmedzovanie osobnej a akademickej slobody. Ale štúdium nie je zadarmo, platia ho platcovia daní. A oni sa právom pýtajú, či sa ich peniaze použili náležitým spôsobom. Odpoveď na ich otázku si dajte sám.

5. Vôbec ste sa nedotkli problematiky kariérneho poradenstva. Ale tá s výberom štúdia, teda profesie veľmi úzko súvisí. Bez kariérového poradenstva nemožno efektívne súperiť s nezamestnanosťou. V základných školách a gymnáziách, i stredných školách sa musí začať s kariérovou výchovou a kariérnym poradenstvom.

6. Verme, že časy, keď sa trojkár zo základnej školy dostal do gymnázia, skončil ho z trojkami a štvorkami a dostal sa na univerzitu, ukončil ju a dostal diplom, sa vo veľmi krátkom čase skončia. A o to nám predsa všetkým išlo. A či nešlo?

Tibor Patay napísal:

  1. Čiže neprispôsobujeme školstvo trhu práce, ale snažíme sa žiakov umelo natlačiť (\„presunúť\“ – proti ich vôli) do škôl, ktoré produkujú nezamestnaných.
  2. Ale podmienky prijímacieho konania štát určí direktívne ;D
  3. Viď 1 ;)
  4. Zmení sa iba to, že ten trojkár bude medzičasom chodiť na SOŠ. Univerzitný diplom dostane tak či tak, tento štát jednoducho nemá pre ľudí prácu, preto im vďačne financuje \„rekvalifikačné kurzy\“ na školách typu \„Dubnický inštitút\“ alebo \„Vysoká škola v Sládkovičove\“, len aby nefigurovali v štatistikách nezamestnanosti. Nepočul som dodnes nikde, že maturitu a VŠ diplom nebudeme dávať každému, čo sa vie podpísať…

7. Po skončení štúdia zrejme množstvo žiakov aj tak skončí ako nezamestananí, pretože naša ekonomika ich jednoduche nedokáže zamestnať – -http://marian­zachar.blog.sme­.sk/c/296911/Ne­zamestnanost-podla-Caplovica.html

Česko má zhruba rovnako (ne)kvalitný školský systém ako Slovensko, aj v testoch PISA dopadá podobne ako my. Pritom na Slovensku je bez práce 13,1% ľudí, v Česku iba 6,6%. A vo Fínsku, ktoré má \„najlepší školský systém na svete\“ je nezamestnanosť 6,8%, teda o čosi vyššia ako v Česku.

Kde je súvis miery nezamestnanosti s kvalitou školstva?

Vyjadri sa aj ty!

Polia s hviezdičkou sú povinné pre pridanie príspevku.

Vaše meno*


Váš email

Nezobrazuje sa, Gravatar povolený

Váš web


Antispam ochrana*

Text príspevku*

Pre Vás pripravil Mgr. Miroslav Sopko