ucitelka

Slovenská komora učiteľov

logoskuje mimovládna nezisková, nepolitická stavovská a profesijná organizácia pôsobiaca na území SR v zmysle zákona 83/1990 Zb. z. o združovaní občanov.

Komora združuje učiteľov / pedagogický a odborný zamestnanec/a sympatizantov učiteľskej profesie v Slovenskej republike, podporuje ich záujmy a ochraňuje ich stavovskú česť, podieľa sa na utváraní podmienok a zvyšovaní odbornej úrovne v rezorte školstva. Komora spoluvytvára podmienky na zlepšenie školského prostredia detí a mládeže Slovenskej republiky. Chráni a rozvíja slobodný výkon povolania učiteľa, ktorý má zásadný spoločenský význam a je v záujme celej spoločnosti.

Príhovor prezidentky SKU

Podnet na riešenie problémov pri práci so žiakmi s poruchami učenia, poruchami správania sa a najmä žiakmi s hyperkinetickým syndrómom (poruchou) ADHD

Podnet na riešenie problémov pri práci so žiakmi s poruchami učenia, poruchami správania sa a najmä žiakmi s hyperkinetickým syndrómom (poruchou) ADHD

Slovenská komora učiteľov sa chce sa s Vami podeliť o skúsenosti učiteľov, ktorí pracujú na školách s deťmi s poruchami učenia, poruchami správania sa a najmä žiakmi s  hyperkinetickým syndrómom (poruchou) ADHD. Situáciu v tejto oblasti vnímame ako kritickú hlavne vzhľadom na nedostatok špeciálnych pedagógov, asistentov a psychológov. Napríklad vo Fínsku to funguje tak, že každá škola musí mať pre tieto deti odborný personál. V prípade rozsiahlejšieho problému je zriadená špeciálna trieda v škole, v ktorej je špeciálny pedagóg. Ak sa problém s konkrétnym dieťaťom stupňuje, štát je povinný zaplatiť mu individuálne vzdelávanie doma. Toto všetko je upravené zákonom.

Ako sa dieťa s ADHD a s problémovým správaním prejavuje v súčasnej škole?

Hyperaktívni žiaci počas celého pracovného týždňa veľmi často vyrušujú (najmä od 3 vyučovacej hodiny, keď je ich schopnosť sústrediť sa oslabená), nereagujú na pokyny vyučujúceho, vykrikujú na hodinách, prekrikujú sa, hrajú sa, kreslia si, vydávajú rôzne zvuky, bijú sa, stáva sa aj, že počas vyučovania svojvoľne vstanú a začnú udierať svojich spolužiakov, ohrozujú ich rôznymi ostrými predmetmi (kružidlá, nožnice...) vyvolávajú konflikty, bývajú agresívni, dokonca sa objavuje často nemotivovaná agresia (len tak, lebo sa mi chce), po 10-15 minútach koncentrovanej práce na vyučovacej hodine sa bavia, sú smädní, hladní, potrebujú ísť na záchod, kedykoľvek majú v neporiadku školské veci, zabudnú si ich doniesť do školy, nemávajú vypracované domáce úlohy, zošity majú neupravené, píšu tam poznámky aj z iných predmetov, takže potom v nich majú chaos. Sú tiež veľmi  senzitívni na akúkoľvek zmenu v ich okolí - zmena tlaku, zmena počasia, drobná  zmena v triednom rozvrhu, suplovanie iným učiteľom, príchod nového žiaka do ich triedy, netradičné oblečenie učiteľa, návšteva divadla, výlet, telesná výchova, hluk v okolí školy, pohyb okolo okna.

Výchova dieťaťa so syndrómom ADHD a so značným problémovým správaním môže byť skutočne veľkou záťažou, ako pre rodičov (mnohí s nárekom bezmocnosti, niekedy aj s tendenciou k samovražde) a širšie rodinné prostredie, tak aj pre školu a sociálne a edukačné prostredie v nej. Pozitívne výsledky sa stabilne nedostavujú, dieťa nereaguje na bežné výchovné kroky očakávaným spôsobom. Niektorí žiaci vykazujú symptómy autistického spektra (aj keď  nie je diagnostikovaný autizmus), na minimálne podnety reagujú afektívnym a výrazne deštruktívnym správaním, z dôvodu bezpečnosti ostatných je niekedy nutná individuálna intervencia jedného človeka.

Z  mailov a príspevkov slovenských učiteľov pracujúcich s integrovanými deťmi vyberáme:

  • Sú to každodenné problémy, ktoré učitelia vnímajú ako bludný kruh neriešiteľných problémov. Deti s hyperkinetickým syndrómom ADHD alebo aj snediagnostikovanou poruchou správania sa síce dostávajú do škôl, integrujú sa, ale častokrát je to len formálna integrácia, nakoľko škola vo väčšine prípadov nemôže vytvoriť potrebné podmienky, rodičia nespolupracujú a učiteľ má veľmi sťaženú prácu.
  • Trváme na tom, že každá škola musí disponovať špeciálnym pedagógom a aj školským psychológom. V triede, kde je začlenené dieťa sADHD asproblémovým správaním, je úzka spolupráca sodborníkmi, ktorí sa budú podieľať aj na samotnom vyučovacom procese, nevyhnutnosťou. Dôležitým prvkom pri integrácii dieťaťa sADHD je zníženie počtu žiakov vkonkrétnej triede.
  • Dieťa sADHD si svoje správanie neuvedomuje, jeho konanie je bezmyšlienkovité, mnohokrát impulzívne. Keď učiteľ vysvetľuje podstatu nevhodného a nebezpečného správania k iným, pozerajú akoby nechápavo a naozaj úprimne sa vedia ospravedlniť (mladší). Niektoré už cítia, že sa kním učiteľ inak správa, a začínajú svoje výhody aj zneužívať. Dieťa sADHD si často uzurpuje pozornosť učiteľa na úkor ostatných detí. Učitelia sú neraz svedkami hysterických záchvatov dieťaťa, ktoré sa po mnohých scénach cez hodiny hodí o zem skrikom, plačom a nepohnú s ním celé minúty. Bežný učiteľ na takéto situácie nie je pripravený ačastokrát nedokáže adekvátne zareagovať. Potrebuje odbornú pomoc svojich kolegov práve vo chvíli, keď sa dieťa do afektu dostane.

Výrazným problémom sa stáva, že v ročníku (triede) je súbežne integrovaných viac žiakov s rozdielnymi  špecifickými vzdelávacími potrebami, ktoré je problém viesť počas vymedzenej doby vzhľadom na ich špecifiká a obmedzenia súbežne. Toto často vyúsťuje do problémových situácií, ktoré je možné len s ťažkosťami výchovne optimálne zvládnuť a tým prichádza k redukcii edukačného priestoru nielen pre deti so vzdelávacími špecifikami, ale aj ostatných žiakov. Súbežne nie je dostatočný priestor na korekciu nevhodných prejavov správania, ale ani na korekciu  a úpravu obsahu, témy hodiny, ktorý by si mal každý žiak z hodiny odniesť ako osvojené poznatky. Žiaci potrebujú korekciu a individuálne vedenie s ohľadom na ich vzdelávacie a výchovné špecifiká už počas vyučovania, v podmienkach školy, čo bohužiaľ vzhľadom na výrazný nedostatok odborných pracovníkov a asistentov nie je možné.

Navrhujeme:

Navýšiť rozpočet na každú školu v SR a zároveň to ukotviť v zákone tak, aby každá škola bola povinná zamestnať potrebný počet špeciálnych pedagógov, asistentov a psychológov a zároveň na to mala dostatočné finančné prostriedky. Stanoviť maximálny počet žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami na triedu, ako jednu z podmienok úspešného začlenenia. Zaviesť systém asistentov učiteľa a proces začlenenia detí do bežného vzdelávacieho prostredia podmieniť vytvorením systematizovaných miest školského psychológa a školského špeciálneho pedagóga.

 

Záver:

Zdôrazňujeme, že nedávne neúspechy v  medzinárodných testovaniach jasne ukazujú, že nemožno reformy a požiadavky hádzať výhradne na plecia učiteľov a že už nevládzu ich ťarchu niesť bez vytvorenia príslušných podmienok! Vzhľadom na to, že integrácia je v SR spustená formou začleňovania detí so syndrómom ADHD, špecifickými poruchami učenia a poruchami správania a tiež naďalej trvá tendencia o integrovanie detí s ľahkou duševnou zaostalosťou, domnievame sa, že učiteľ v bežnej škole nie je na takýto typ vzdelávacieho procesu dostatočne odborne pripravený, nemá vôbec vytvorené podmienky, je mnohokrát ohrozená bezpečnosť  a pri súčasných počtoch žiakov v triedach je  vyučovací proces obmedzujúci a niekedy aj nemožný. Z dôvodu rešpektovania a ochrany práv všetkých detí a žiakov , no aj učiteľov dôrazne žiadame ministerstvo školstva SR, aby sa tomuto celoštátnemu problému venovalo s mimoriadnou pozornosťou a prejavilo záujem rokovať o ďalších postupoch a vypracovaní podmienok  integrácie žiakov s dôrazom na všetkých aktérov vyučovacieho procesu.

 

S pozdravom

PaedDr. M. Barancová, prezidentka SKU

PaedDr. D. Kolevová, SKU - Trnavský kraj, predseda ZO OZ PŠ

                                              Mgr. I. Dudáš, viceprezident SKU

                                              Mgr. L. Porubčanská, SKU - Žilinský kraj 

                                              PaedDr. K. Vargová, SKU - Nitriansky kraj

                                              Mgr. Daniela Brašenová, SKU - Banskobystrický kraj

                                              PaedDr. Jana Brigantová, SKU - Trenčiansky kraj

                                              Mgr. Mária Peťová, SKU - výkonný manažment

                                              Mgr.M. Sopko, viceprezident pre manažment SKU

                                              Mgr. Ibolya Straussová, SKU -  výkonný manažment

                                              RNDr. J.Kontúrová, SKU - výkonný manažment

PaedDr. A. Chlupíková, SKU - výkonný manažment

Mgr. Vladimír Crmoman, SKU - Bratislavský kraj

                              RNDr. Soňa Puterková, SKU - výkonný manažment

 

 

Na vedomie: MŠVVaŠ SR

                  gen. riaditeľ regionálneho školstva

                  Zdenko Krajčír                                                                                                                

 

 



Dátum pridaniaStreda, 15. Január, 2014 @18:22
Autoradmin
Kategórie
NálepkyŽiadne
Komentované4x
Prečítané7 700x
Hodnotenie článku71% (25x)

Podobné články

Súbežné články

Opiner Friends Digg del.icio.us Live Google Technorati Spurl Vybrali.sme.sk Mojelinky.sk Vytlačiť túto stránku Odoslať emailom


Komentáre

Ivka napísal:

Dobrý deň,

ako matku prváčky s ADHD by ma zaujímala odpoveď MŠVVaŠ SR.
Tiež, či učitelia absolvujú školenia v tejto problematike, lebo mám dojem, že len čakajú na papiere od psychológa, a tým to hasne; napríklad naša pani učiteľka žasne, že dcéra ju nepočúva na prvý pokyn – keby si prečítala aspoň minimálny súhrn symptómov, určite by vedela, prečo to tak je.
(PS: asi ste sa dosť ponáhľali, lebo máte v texte gramatické chyby).

ja napísal:

Milá Ivka, jedna vec je, že učiteľ je/ nie je informovaný o symptómoch (fakt musí byť každý jeden učiteľ súčasne aj špeciálnym pedagógom?)/poznať a chápať symptómy neznamená tiež odstrániť ich – učiteľ predsa nie je ani psychoóg, neurológ či psychiater na kolektívnej terapii, predovšetkým musí učiť…, druhá vec e, že či už učiteľ je alebo nie je informovaný, dieťa s ADHD by na určitú čsť hodiny – minimálne expozičnú potrebovalo asistenta pokiaľ je v aktívnejšej fáze…aby ten učiteľ nemusel v ten moment sústrediť plnú pozornosť na dieťa s ADHD, ale aj na žiakov ostatných, a na výklad učiva…pretože vo viacerých triedach s integrovanými žiakmi bez asistentov (a niekedy aj s nimi) sa už forma vyučovania mení na v jednej miestnosti a jednom čase sústredené samoštúdium rovesníckej skupiny…

Alenka napísal:

Dobry den, moje dieta malo rozsiahle poruchy učenia a pár dysfunkcií a všetko sa podarilo vo veľkej miere eliminovať na základe niekoľkých desiatok individuálnych sedení a tréningov na neurotechnologiach. So synom sme tieto tréningy vychodili v Paralelnom svete v Košiciach, u certifikovaného neurotechnolo­gického trénera, psychologa Mgr. Roberta Langera. Sme veľmi spokojní a syn konečne nechodí so strachom do školy. Som si istá, že neurotechnologie by pomohli množstvu žiakov s podobnými problémami. Nie je možné ich nejak zaradiť do školského systému? ide totiž o efektívnu liečbu. Týmto by som chcela aj apelovať na rodičov, ktorí sa dostanú k čítaniu tejto diskusie, či učiteľov z východného slovenska, ktorí majú takýchto žiakov, že naozaj v Paralelnom svete by im velmi pomohli. Ich stranka je www.paralelnysvet.sk, sú aj na Facebooku a ich prístup je neskutočne profesionálny, ústretoví a takýto pracovníci by mali fungovať s podobnými prístrojmi aj v školách.

Andrea Lesnáková napísal:

Dobry deň, prosím Vás poradťe mi, ja záujem o spoluprácu mám, ale nemám s kým!!! Ucitel mojho syna vyslovene nenavidi a nekomunikuje ani so mnou, neposielam mi pisomky, neodpoveda na maily, co v tako pripade? Dakujem

Vyjadri sa aj ty!

Polia s hviezdičkou sú povinné pre pridanie príspevku.

Vaše meno*


Váš email

Nezobrazuje sa, Gravatar povolený

Váš web


Antispam ochrana*

Text príspevku*

Pre Vás pripravil Mgr. Miroslav Sopko