ucitelka

Slovenská komora učiteľov

logoskuje mimovládna nezisková, nepolitická stavovská a profesijná organizácia pôsobiaca na území SR v zmysle zákona 83/1990 Zb. z. o združovaní občanov.

Komora združuje učiteľov / pedagogický a odborný zamestnanec/a sympatizantov učiteľskej profesie v Slovenskej republike, podporuje ich záujmy a ochraňuje ich stavovskú česť, podieľa sa na utváraní podmienok a zvyšovaní odbornej úrovne v rezorte školstva. Komora spoluvytvára podmienky na zlepšenie školského prostredia detí a mládeže Slovenskej republiky. Chráni a rozvíja slobodný výkon povolania učiteľa, ktorý má zásadný spoločenský význam a je v záujme celej spoločnosti.

Príhovor prezidentky SKU

Analýza Testovania 9 v r. 2014 so zameraním na Test zo slovenského jazyka a literatúry

Analýza Testovania 9 v r. 2014 so zameraním na Test zo slovenského jazyka a literatúry

Myšlienka Testovania 9 je veľmi prínosná, nakoľko takéto celoslovenské testy umožňujú získať spätnú väzbu nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov, ktorí si môžu porovnať svoje vedomosti s rovesníkmi z celého Slovenska. Ďalšou podstatnou výhodou je aj to, že testy sú jednou z podmienok prijatia na strednú školu.
Už dlhšiu dobu upozorňujeme na to, akým spôsobom by sa mohla vylepšiť organizácia Testovania 9. Niektoré návrhy však ostávali dlhodobo nevypočuté. Za takýto pokladáme napr. návrh, na základe ktorého by bol posunutý termín Testovania 9 na neskoršie obdobie, pretože je bežným zvykom, že žiaci sa po absolvovaní testov prestávajú učiť. Ďalej upozorňujeme na to, aby sa písanie testov presunulo zo základných škôl do stredných škôl, čím by sa výrazne posilnila objektivita pri testovaní. Veľmi si ceníme, že v tejto súvislosti ministerstvo pripustilo určité zmeny už v budúcom školskom roku. Pevne dúfame, že neostane len pri sľuboch.

Návrhy na zlepšenie Testovania 9
1. Presunúť Testovanie 9 do stredných škôl.
2. Presunúť Testovanie 9 na neskorší termín.
3. Realizovať Testovanie 9 aj v 8-ročných gymnáziách. Je trochu nepochopiteľné, prečo sa už tento rok nezúčastňovali žiaci 8-ročných gymnázií Testovania 9. Tohtoroční štvrtáci sú totiž prvým ročníkom, ktorý bol prijatý po ukončení 5. ročníka základnej školy, to znamená, že Štátny vzdelávací program (ŠVP), podľa ktorého sa vzdelávali, je úplne zhodný so ŠVP žiakov 9. ročníka základných škôl.
4. Testovanie 9 nezohľadňuje vedomosti všetkých žiakov na výstupe z ISCED 2. Popri žiakoch 8-ročných gymnázií sa testovania nezúčastňujú ani žiaci, ktorí odchádzajú z 8. ročníka ZŠ do bilingválnych gymnázií. Vďaka tomu sú výsledky Testovania 9 neobjektívne, pretože nezohľadňujú vedomosti všetkých žiakov v príslušnom veku. Preto navrhujeme prijímať žiakov do bilingválnych gymnázií až z 9. ročníka (nie z 8. ročníka) a odporúčame vedeniu NÚCEM-u, aby v tejto súvislosti vyvíjalo tlak na ministerstvo školstva.
5. Úlohy na čítanie s porozumením zahrnúť do samostatných testov. Časť úloh na čítanie s porozumením navrhujeme ponechať aj v testoch zo SJL. Ich percentuálny podiel v týchto testoch však navrhujeme znížiť na 10%. Dnes tvoria 36%.
6. Používať jednoznačné a nie zavádzajúce úlohy.
7. Používať ukážky, ktoré sú primerané veku.
8. Používať aspoň 10 otvorených úloh v testoch zo SJL. Testy, v ktorých sa nachádzajú 4 možnosti, nemajú veľkú výpovednú hodnotu o vedomostiach žiakov, pretože mnohí slabší žiaci môžu výsledky správne natipovať a dosiahnuť tak lepšie výsledky ako ich šikovnejší spolužiaci.
9. Používať kratšie texty pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.
10. Zverejňovať na stránke NÚCEM-u aj testy a kľúče správnych odpovedí pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. V posledných rokoch stúpa počet začlenených žiakov, ktorí sa zúčastňujú Testovania 9. Mnohí učitelia však netušia, ako majú takýchto žiakov na testy pripravovať. V tejto súvislosti by určite pomohlo zverejňovanie testov a kľúčov správnych odpovedí na internete.

V našej analýze tohtoročného Testovania 9 najskôr stručne vymenujeme jednotlivé postrehy a potom ich podrobnejšie rozoberieme. Všetky naše pripomienky sa vzťahujú k testovej forme A.
A. Tohtoročný test zo SJL neodzrkadľoval to, čo sa na hodinách preberá, preto nemal pre učiteľov a žiakov takmer žiadnu výpovednú hodnotu.
B. Test zo SJL obsahoval otázku, ktorá nemala žiadne riešenie.
C. Test zo SJL obsahoval otázku s učivom, ktoré žiaci ešte nepreberali.
D. Test zo SJL obsahoval otázky s nejednoznačnými odpoveďami.
E. Test zo SJL obsahoval otázky s nejednoznačným zadaním. K jej riešeniu nestačilo čítanie s porozumením, ale žiak si musel domýšľať niečo, čo sa z textu nedalo jednoznačne určiť.
F. Test zo SJL obsahoval ukážku na čítanie s porozumením, ktorá nie je primeraná veku žiakov.
G. Test zo SJL pre zdravotne znevýhodnených obsahoval v jednom zo zadaní tlačovú chybu, vďaka čomu nemala úloha žiadne riešenie.
H. Test zo SJL pre zdravotne znevýhodnených obsahoval neprimerane dlhé a zložité ukážky.

K bodu A:
S poľutovaním musíme konštatovať, že test zo SJL sa aj napriek našim opätovným upozorneniam stále viac vzďaľuje od toho, čo sa na hodinách SJL skutočne preberá. Obsah testu má len málo spoločné so svojím názvom, pretože úlohy na čítanie s porozumením majú v testoch väčšie zastúpenie ako ktorákoľvek časť jazyka alebo literatúry. Za všetko hovorí percentuálne vyjadrenie jednotlivých úloh: 36% čítanie s porozumením, 32% gramatika, 28% literatúra, 4% sloh. Napriek tomu, že čítanie s porozumením je bezpochyby dôležitou súčasťou vzdelávania, neznamená to, že by sa mu mali venovať učitelia slovenčiny na každej tretej hodine. Percentuálne vyjadrenie úloh v testoch však k tomu smeruje. Ak by sa slovenčinári začali riadiť touto politikou a skutočne by sa zameriavali v takejto miere na čítanie s porozumením, tak by nestihli prebrať so žiakmi učivo, ktoré im predpisuje ŠVP. Jednoducho to nie je fyzicky možné. Na druhej strane samotní zostavovatelia testov už niekoľkokrát pripustili, že čítanie s porozumením nie je záležitosťou len učiteľov slovenčiny, ale mali by sa mu venovať všetci učitelia. No úlohy na čítanie s porozumením sa nachádzajú v testoch slovenčinárov a zodpovednosť teda padá len na ich hlavu. Ako riešenie navrhujeme to, aby sa úlohy na čítanie s porozumením dostali do samostatných testov a v testoch zo SJL sa ponechalo len 10% takýchto úloh.
K bodu B:
Vieme jednoznačne dokázať, že otázka č. 19 nemala žiadne riešenie, pretože ani možnosť A (úzka Budanova ulica), ktorú uvádza NÚCEM na svojej stránke ako správnu odpoveď, nie je v skutočnosti správna. Otázka znela nasledovne: „Ktoré slovné spojenie je napísané správne?“ Žiaci mali vybrať z týchto 4 možností: A. úzka Budanova ulica, B. moderný Hotel Amfora, C. krásna Chorvátska krajina, D. starobylé Mesto Hvar. Pôvodné zameranie úlohy malo za cieľ overiť znalosť písania veľkých začiatočných písmen v rôznych pomenovaniach. Názvy podobných slovenských ulíc sa naozaj píšu s veľkým začiatočným písmenom v 1. slove pomenovania ulice, v tomto prípade s veľkým B, a s malým začiatočným písmenom v slove ulica (napr. Štúrova ulica, Hviezdoslavova ulica a pod.). Napriek tomu, že slovné spojenie je z pohľadu veľkých začiatočných písmen napísané správne, obsahuje pravopisnú chybu. Správny zápis tohto spojenia totiž znie úzka Budanová ulica, čiže na konci slova Budanová sa píše dlhé á. Slovo Budanová by sa písalo s krátkym a vtedy, ak by názov ulice bol odvodený od osoby, v tomto prípade by to mal byť nejaký pán Budan. Na Slovensku nenájdeme žiaka ani učiteľa, ktorý by poznal nejakého pána Budana, podľa ktorého by mohla byť ulica pomenovaná. Dôvod je jednoduchý. Takýto človek neexistuje. Keďže názov ulice nie je odvodený od osoby, nejde o privlastňovacie prídavné meno. Vďaka tomu sa nebude skloňovať podľa vzoru otcov (otcova), teda slovo nebude napísané s krátkym a. Názov ulice sa tým pádom musí skloňovať podľa vzoru pekný (pekná) a na jeho konci bude dlhé á. Keďže by sa kvôli tejto chybe muselo zmeniť bodovanie všetkých testov zo SJL, čo považujeme za veľmi vážny krok, tak sme sa rozhodli svoje tvrdenie podložiť relevantnými dôkazmi. Najskôr sme vypátrali ulicu s týmto názvom, aby sme si overili, či jej oficiálny názov znie Budanová. Táto ulica skutočne existuje a nachádza sa v Kavečanoch, čo je mestská časť Košíc. Tu je uvádzaná s dlhým á. O informácie v súvislosti s presným názvom ulice sme požiadali starostu Kavečian p. Ing. Jána Kupca, ktorý nám podal nasledujúce vysvetlenie: „...názov našej ulice Budanová je odvodený od starého názvu lokality, kde sa nachádza, nie od mena človeka. Pomenovanie bolo schválené mestom Košice na začiatku 90-tych rokov.“ Druhým dôkazom sú údaje zo Slovenského národného korpusu, ktorý je v správe Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Z týchto údajov sa môžeme dozvedieť, že „urbanonymum Budanová v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1): KAVEČANY (KOŠICE).“ O vyjadrenie sme požiadali aj Jazykovedný ústav Ľ. Štúra, odkiaľ sme dostali nasledujúcu odpoveď: „Ak je ulica pomenovaná podľa názvu bývalej časti obce Budanová, jej názov by mal mať podobu Budanová.“ Je nám jasné, že cieľom tejto otázky nebolo zisťovať to, či sa na konci slova nachádza dĺžeň, alebo nie. Lenže v zadaní sa autori nepýtali na písanie veľkých začiatočných písmen, ale chceli vedieť: „Ktoré slovné spojenie je napísané správne?“ Na základe vyššie uvedených argumentov je jasné, že možnosť A (úzka Budanova ulica) nebola správne napísaná. V súvislosti s touto otázkou by bolo lepšie, keby autori použili jednoznačnejšie názvy ulíc, pri ktorých je hneď zrejmé, z čoho sú odvodené (napr. Štúrova ulica, Hviezdoslavova ulica a pod.).
Za veľmi nešťastnú považujeme aj možnosť B, kde bolo použité slovné spojenie moderný Hotel Amfora. Na základe ukážky č. 4 sa žiaci dozvedeli, že išlo o chorvátsky hotel. Už pri slovenských názvoch hotelov je v mnohých prípadoch ťažké identifikovať, aký je oficiálny názov hotela, a teda je ťažké zistiť, ktoré slovo má byť s veľkým začiatočným písmenom. V samotných Pravidlách slovenského pravopisu sa pri riešení tohto problému nachádza nasledujúce vysvetlenie: „V istých situáciách je pri niektorých vlastných menách potrebné osobitne uvádzať aj druhové pomenovanie, a to najmä vtedy, ak druhové pomenovanie bližšie vymedzuje označený predmet alebo ak sa to isté pomenovanie používa na označenie rozličných jedinečných skutočností. Druhové pomenovanie sa kladie pred vlastné meno a píše sa s malým začiatočným písmenom, napr. hotel Devín, interhotel Slovan...“ Tieto pravidlá platia vtedy, ak sa hotel nazýva Devín. Čo však v prípade, že ho majiteľ nenazve Devín, ale nazve ho Hotel Devín a bude tak figurovať aj v Obchodnom registri Slovenskej republiky. V takomto prípade sa musí aj slovo hotel písať s veľkým začiatočným písmenom. Už pri identifikácií slovenských hotelov je problém zistiť, aký je oficiálny názov hotela. Preto nepovažujeme za vhodné, aby boli v celoslovenských testoch pre žiakov 9. ročníka používané názvy zahraničných hotelov, ktorých presný názov nemôžu žiaci poznať. Odpovede, ktoré sú zamerané na tento jazykový jav, navrhujeme v Testovaní 9 viac nepoužívať, nakoľko je veľmi náročný a nejednoznačný.
K bodu C:
V úlohe č. 9 sa nachádzalo učivo, ktoré žiaci ešte nepreberali. Úlohou bolo nájsť správne tvrdenie. Správnou odpoveďou bola možnosť B, ktorá znela nasledovne: „Derniéra je posledné predstavenie dramatického žánru.“ V súvislosti s touto otázkou chceme poukázať na skutočnosť, že učivo o derniére sa na 2. stupni spomína prvýkrát v učebnici Literárnej výchovy pre 9. ročník základných škôl a 4. ročník gymnázií s osemročným štúdiom v predposlednej látke na str. 105. Nikde predtým sa učivo nespomína, teda ho učitelia so žiakmi nepreberajú. Toto učivo sa preberá až koncom mája (resp. začiatkom júna) v 9. ročníku. Testovanie 9 však píšu deviataci v marci, takže je predpoklad, že mnohí sa s týmto pojmom nestretli. V súvislosti s touto otázkou navrhujeme, aby ŠVP nebol najdôležitejším východiskom pri zostavovaní testov, ale aby sa vo väčšej miere prihliadalo aj na učebnice a pedagogickú prax.
K bodu D:
V dvoch úlohách sa vyskytli odpovede, ktoré neboli jednoznačné, dokonca by sa dalo tvrdiť, že boli zavádzajúce. Išlo o úlohy č. 11 a 15. V úlohe č. 11 mali žiaci zistiť, po čom túžia muzikanti z ukážky č. 3. Mohli si vybrať z týchto možností: A. po láske, B. po samote, C. po originalite, D. po znameniach. Podľa autorov testu mala byť správnou odpoveďou možnosť C. po originalite. Ich tvrdenie sa dá podložiť nasledujúcim úryvkom zo spomínanej ukážky: „Každý večer plačú prsty v garáži, chcú to zahrať tak, jak to nik nezažil. Zamkli sa pred svetom všetkých rozumných a už nebo padá z očí rovno na struny.“ Súhlasíme s tvrdením autorov, ale zároveň dodávame, že na základe tohto úryvku (najmä na základe dvoch častí: „Každý večer plačú prsty v garáži... Zamkli sa pred svetom všetkých rozumných...“) sa dá tvrdiť, že muzikanti túžia aj po samote, čiže sa za správnu odpoveď môže považovať aj možnosť B. Je veľký predpoklad, že napriek tomu väčšina žiakov zaškrtne možnosť C, ale neurobia tak len na základe ukážky, ale skôr na základe všeobecného názoru, že muzikanti chcú byť originálni. Problém je v tom, že riešenie tejto úlohy nemá vychádzať zo všeobecného názoru, ale má vychádzať len zo samotnej ukážky. A tu je veľmi ťažké jednoznačne vylúčiť možnosť B.
Podobný problém bol aj v úlohe č. 15. Jej zadanie znelo nasledovne: „V ktorej z možností nie je umelecký jazykový prostriedok?“ Žiaci si mali vybrať z týchto možností: A. Zasiahnutí túžbou, čo nikdy nie je sýta, B. kto sa raz popáli láskou k muzike, C. nosí znamenie schválne odkryté, D. nebo už padá z očí rovno na struny. Úloha sa vzťahovala k ukážke č. 3, čo vyplýva aj z textu pod samotnou ukážkou („K uvedenej ukážke sa vzťahujú úlohy 11 – 15.“). Podľa autorov testov mala byť správnou odpoveďou možnosť C. Keď však vnímame slovné spojenie z možnosti C v kontexte ukážky 3, nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že tu nie je ukrytý umelecký jazykový prostriedok. Toto slovné spojenie sa totiž nachádza v nasledujúcom dvojverší: „Kto sa raz popáli láskou k muzike, nosí to znamenie schválne odkryté.“ Na základe tohto dvojveršia je spomínané slovné spojenie metaforou. Autori síce vynechali v slovnom spojení slovko „to“, ale nič to nemení na skutočnosti, že úloha sa vzťahuje k ukážke č. 3 a pri interpretácii slovného spojenia musíme z tejto ukážky vychádzať. Za správnu odpoveď by sa dala možnosť C považovať len vtedy, ak by sme nepoznali celý kontext. To sa však v tomto prípade nedeje. Preto si dovolíme tvrdiť, že táto úloha je nejednoznačná, dokonca sme presvedčení, že nemá žiadne riešenie, nakoľko vo všetkých možnostiach sa vyskytuje umelecký prostriedok. Do budúcnosti navrhujeme, aby sa autori testov vyhýbali nejednoznačným úlohám, ktoré nezohľadnia to, či žiak číta s porozumením, ale ho len zbytočne popletú a frustrujú.
K bodu E:
V dvoch tohtoročných úlohách sa vyskytla nejednoznačná formulácia, vďaka ktorej mohli mať žiaci problém pri identifikácii správnej odpovede. Išlo o úlohy č. 17 a 16. V úlohe č. 17 bola použitá nejednoznačná formulácia zadania, ktorá znela nasledovne: „Ktoré služby nie sú obsiahnuté v cene zájazdu?“ Problém vidíme v tom, že v ukážke č. 4, ku ktorej sa úloha vzťahuje, sa nachádzali tri ceny zájazdu. Tie boli závislé od formy dopravy. Letecký zájazd stál 980,- EUR, autobusový zájazd stál 720,- EUR a zájazd realizovaný vlastnou dopravou stál 580,- EUR. Ďalej sa v texte vyskytujú údaje o tom, čo zahrňuje cena zájazdu, ktorý je realizovaný vlastnou dopravou a čo zahrňuje cena leteckého zájazdu. Nikde v texte sa však nedozvieme, čo zahrňuje cena autobusového zájazdu. Preto považujeme formuláciu zadania v úlohe č. 17 za nejednoznačnú. V tomto prípade by sa určite viac hodila formulácia typu: Ktoré služby nie sú obsiahnuté v cene leteckého zájazdu a v cene zájazdu, ktorý je realizovaný vlastnou dopravou? Myslíme si totiž, že zadanie úloh má byť jednoznačné. O to viac by sa tak malo diať pri úlohách, ktoré sú zamerané na čítanie s porozumením, kde si žiaci musia všímať aj tie najmenšie detaily v texte, pretože pri týchto úlohách rozhoduje každá maličkosť.
Rovnaký problém vnímame aj pri úlohe č. 16. Tu sa však nejednoznačná formulácia nevyskytla v zadaní, ale v možnosti A. Pri jej úprave by sme postupovali podobne, ako to opisujeme pri úlohe č. 17.
K bodu F:
Sme presvedčení o tom, že ukážka č. 4 nebola primeraná veku deviatakov. Chápeme, že žiaci by mali vedieť analyzovať rôzne typy textov, ale existuje určitá hranica, pri ktorej je možné tvrdiť, či je daná ukážka pre určitú vekovú skupinu žiakov vhodná, alebo nie. Ak by táto hranica neexistovala, tak by sme mohli dať deviatakom na analýzu napr. právnické texty, zákony, odborné články z vedeckých časopisov a pod. Ale každý asi chápe, že tieto texty sú pre deviatakov nevhodné. Pri analýze ukážok je potrebné brať do úvahy, či sa žiak daného veku s podobným textom stretáva a či je schopný pochopiť slovnú zásobu, ktorá je v texte použitá. Sme presvedčení, že katalógy cestovných kancelárií nepatria k textom, s ktorými by sa žiaci deviateho ročníka bežne stretávali. Zároveň si myslíme, že slovné spojenia typu služby delegáta, zákonné poistenie, transfery v cieli zájazdov, super last minute a pod. sú pre žiakov v tomto veku ešte neznáme. Je pravda, že ich mohli letmo zachytiť v médiách (napr. v reklamách), ale to neznamená, že poznajú ich jednoznačný význam. Nie každý žiak chodí na dovolenky do zahraničia a len málokto z nich sa s podobnými textami v tomto veku reálne stretol. Na fakt, ktorý súvisí s primeranosťou ukážky, sme upozorňovali už viackrát, napr. v roku 2012, kedy bol v Testovaní 9 použitý inzerát o prenájme 3,5 izbového bytu v Košiciach. Napriek týmto upozorneniam sa do testov opätovne dostávajú texty, ktoré sú neprimerané veku žiakov 9. ročníka. Odporúčame autorom testov, aby sa takýmto textom vyhýbali.
K bodu G:
Test zo SJL pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (1. skupina obmedzenia, forma A) obsahoval závažnú tlačovú chybu, pri ktorej bolo použité rovnaké zadanie v dvoch úlohách. Išlo o otázky č. 21 a 22. Ich spoločné zadanie znelo nasledovne: „V ktorej z uvedených viet sú tri slová so slabikotvornými spoluhláskami?“ Možnosti, ktoré boli použité v úlohe č. 22, obsahovali jednu správnu odpoveď, čiže táto úloha mala riešenie. V úlohe 21 však boli použité možnosti, ktorých cieľom bolo zistiť pravopis v priamej reči, čiže so zadaním nemali vôbec nič spoločné a vďaka tomu nemal úloha č. 21 žiadne riešenie. V celoslovenských testoch by nemalo k takýmto zásadným chybám dochádzať.
K bodu H:
Test zo SJL pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (1. skupina obmedzenia) obsahoval neprimerané dlhé a náročné texty. Zaradenie textu o objednávke zájazdu do Chorvátska, ktorý bol úplne totožný s textom v klasických testoch, považujeme za úplne nevhodné. Autori testov si musia uvedomiť, že tieto testy píšu žiaci s poruchami učenia, medzi ktoré patrí aj dyslexia. Týmto žiakom robí obrovské problémy už len samotné čítanie. A ak sa k tomu pridá niekoľko úloh na čítanie s porozumením, vďaka ktorým sa musia k textom opätovne vracať, je pre nich takmer nemožné, aby dokázali takéto úlohy vyriešiť. Preto odporúčame autorom testov, aby sa v budúcnosti vyhýbali dlhým a náročným ukážkam v testoch pre zdravotne znevýhodnených žiakov.

Mgr. Ivan Dudáš (SKU)



Dátum pridaniaPiatok, 21. Marec, 2014 @22:33
AutorIvan Dudáš
Kategórie
NálepkyŽiadne
Komentované1x
Prečítané7 918x
Hodnotenie článku94% (30x)

Podobné články

Súbežné články

Opiner Friends Digg del.icio.us Live Google Technorati Spurl Vybrali.sme.sk Mojelinky.sk Vytlačiť túto stránku Odoslať emailom


Komentáre

molnarova Mária napísal:

Dobrý deň, ja si dovolím len jednu poznámku: bývam v Kavečanoch – mestkej časti Košíc na Budanovej ulici už 4. rok, dosiaľ však neviem ako vznikol jej názov a nevedia to ani na úrade. Zaujímala som sa o to hlavne preto, že takmer všade používali dlhú koncovku, čo mi samozrejme vadilo. Ale je možné, že názov pochádza ešte z hlbokého socializmu, pretože som na internete našla sovietsku vojačku pilotku Jekaterinu Budanovu, a v tom prípade by sa malo hovoriť o ulici Budanovej, podobne ako napr. o ulici Šoltésovej. Z uvedeného dôvodu si myslím, že celá otázka bola postavená dosť nešťastne.
S pozdravom
Molnárová

Vyjadri sa aj ty!

Polia s hviezdičkou sú povinné pre pridanie príspevku.

Vaše meno*


Váš email

Nezobrazuje sa, Gravatar povolený

Váš web


Antispam ochrana*

Text príspevku*

Pre Vás pripravil Mgr. Miroslav Sopko