ucitelka

Slovenská komora učiteľov

logoskuje mimovládna nezisková, nepolitická stavovská a profesijná organizácia pôsobiaca na území SR v zmysle zákona 83/1990 Zb. z. o združovaní občanov.

Komora združuje učiteľov / pedagogický a odborný zamestnanec/a sympatizantov učiteľskej profesie v Slovenskej republike, podporuje ich záujmy a ochraňuje ich stavovskú česť, podieľa sa na utváraní podmienok a zvyšovaní odbornej úrovne v rezorte školstva. Komora spoluvytvára podmienky na zlepšenie školského prostredia detí a mládeže Slovenskej republiky. Chráni a rozvíja slobodný výkon povolania učiteľa, ktorý má zásadný spoločenský význam a je v záujme celej spoločnosti.

Príhovor prezidentky SKU

Učitelia v montérkach

Učitelia v montérkach

Platy slovenských učiteľov hlboko zaostávajú za platmi ich kolegov zo susedných krajín. Oproti slovinským pedagógom na svojich výplatných páskach dostávajú menej o dve tretiny, oproti maďarským, či českým učiteľom asi o tretinu a oproti poľským asi o polovicu. Takéto nelichotivé prvenstvo v štatistike OECD nie je žiadnym prekvapením, pretože platy sa už dlho na rozdiel od susedných štátov radikálne nezvyšovali. Rakúski školskí odborári majú v týchto dňoch tiež plné ruky práce. V tridsiatom kole vyjednávania(!) sa im podarilo dosiahnuť, aby nástupný plat učiteľa v regionálnom školstve stúpol na 2420 €! Z uvedených údajov je jasné, ako si naša spoločnosť váži ľudí, ktorí sa venujú vzdelávaniu mladej generácie.

 

        Konsolidovať verejné financie na úkor zmrazovania platov učiteľov nemajú odvahu ani v štátoch, ktoré sú z pohľadu rozpočtových dier na tom horšie ako naša ekonomika. Dobre si totiž uvedomujú, že nízke  mzdové ohodnotenie pedagógov zvyšuje opodstatnenosť sloganu jednej slovenskej finančnej skupiny: „Bohatých robí ľudí to, čo robia po práci.“ Učitelia sú u nás dlhodobo obeťami politikov, ktorí cez prizmu potrebných úsporných opatrení nedokážu  siahnuť na rodinné prídavky bohatým, ale dokážu presvedčiť začínajúcich učiteľov, aby sa uspokojili s päťsto eurami hrubého na výplatných páskach.  

Najbolestivejšie nízke ohodnotenie učiteľskej práce pociťujú mladí pedagógovia, ktorí si zakladajú rodiny a potrebujú riešiť vlastné bývanie. Splácať hypotéku z učiteľského príjmu znamená trvale výrazné uskromňovanie sa v rodinných výdavkoch, otáčať každé euro dvakrát v ruke a vykladať v obchodných reťazcoch z nákupných košíkov tovary, ktoré radšej pre nízke rodinné rozpočty musia oželieť. Riešením je snaha prilepšiť si v inom doplnkovom zamestnaní, či aspoň brigáde na úkor osobného voľna, alebo lepšej prípravy na vyučovací proces. Preto nie je žiadnou výnimkou, že letné prázdniny, ktoré sú dlhšie ako dovolenka bežných pracujúcich, využívajú na doplnkové zárobky na brigádach, vrátane tých, kde sa pracuje v montérkach, alebo aspoň v pracovných plášťoch.

Pokiaľ by si tvorivý pracovník namiesto pracovnej brigády chcel prilepšiť k svojmu príjmu napísaním knihy, učebnice, alebo skrípt, čaká ho neuveriteľná štátna byrokracia. Vykonávanie autorskej činnosti, pokiaľ nejde o príspevky do periodík, podliehajú plateniu zdravotných odvodov, dani z príjmu a poplatku do Literárneho fondu. Honoráre sú pritom aj tak veľmi nízke a po zaplatení všetkých daní, poplatkov a odvodov ich možno označiť za almužnu. Splnenie si všetkých povinností daňovníka pritom nie je také jednoduché. Potrebná je registrácia na daňovom úrade, v zdravotnej poisťovni a samostatného vykonania ročného zúčtovania dane, ktoré niekaždý učiteľ zvládne bez pomoci daňového poradcu, alebo aspoň kolegov znalých veci. Pracovník, ktorý dosiahol popri zamestnaní aj autorské príjmy totiž nemôže o ročné zúčtovanie dane požiadať svojho zamestnávateľa. Zabudnutie niektorej povinnosti pritom môže byť pre autora pomerne drahé.

Štát odmeňuje nezaregistrovaných autorov pokutami za nesplnenie povinnosti, čím ich vlastne odrádza od toho, aby niečo písomné tvorili. Doplnkový zárobok z autorského príjmu vo výške napríklad sto eur brutto tak v konečnom dôsledku môže predstavovať finančnú stratu. Nehovoriac o administratívnej náročnosti celej agendy a tortúr po úradoch, ktoré na iniciatívneho tvorivého pedagogického pracovníka čakajú. Hovoriť v takýchto podmienkach o budovaní vzdelanostnej spoločnosti na Slovensku je prinajmenšom odvážne. 

Vráťme sa však k porovnaniam. Posudzovať platy učiteľov s robotníkmi z montážnych dielní, ktorého sme často na Slovensku svedkami, si nikto v susedných štátoch nedovolí. Tým by hlavne znevážil postavenie tých, od ktorých výsledkov práce závisí, či budeme iba trvale lacnou, a z pohľadu pracovných podmienok a finančného ohodnotenia nenáročnou pracovnou silou, ktorá rezignovala na lepší život v spoločnej Európe.

 

Ľuboš Pavelka, ekonóm



Dátum pridaniaNedeľa, 24. Január, 2016 @10:09
Autoradmin
Kategórie
NálepkyŽiadne
Komentované0x
Prečítané2 297x
Hodnotenie článku69% (7x)

Podobné články

Súbežné články

Opiner Friends Digg del.icio.us Live Google Technorati Spurl Vybrali.sme.sk Mojelinky.sk Vytlačiť túto stránku Odoslať emailom


Komentáre

Zatiaľ neboli pridané žiadné príspevky!

Vyjadri sa aj ty!

Polia s hviezdičkou sú povinné pre pridanie príspevku.

Vaše meno*


Váš email

Nezobrazuje sa, Gravatar povolený

Váš web


Antispam ochrana*

Text príspevku*

Pre Vás pripravil Mgr. Miroslav Sopko