ucitelka

Slovenská komora učiteľov

logoskuje mimovládna nezisková, nepolitická stavovská a profesijná organizácia pôsobiaca na území SR v zmysle zákona 83/1990 Zb. z. o združovaní občanov.

Komora združuje učiteľov / pedagogický a odborný zamestnanec/a sympatizantov učiteľskej profesie v Slovenskej republike, podporuje ich záujmy a ochraňuje ich stavovskú česť, podieľa sa na utváraní podmienok a zvyšovaní odbornej úrovne v rezorte školstva. Komora spoluvytvára podmienky na zlepšenie školského prostredia detí a mládeže Slovenskej republiky. Chráni a rozvíja slobodný výkon povolania učiteľa, ktorý má zásadný spoločenský význam a je v záujme celej spoločnosti.

Príhovor prezidentky SKU

Ako zmení inflácia a platenie odvodov čisté príjmy v školstve?

Ako zmení inflácia a platenie odvodov čisté príjmy v školstve?

Priemerná mzda učiteľov (okrem vysokých škôl) predstavuje v súčasnosti asi 530 eur. Nízke mzdové ohodnotenie pedagogických pracovníkov sa na Slovensku stalo už tradíciou. Očakávať zlepšenie odmeňovania v budúcom roku tiež nie je príliš reálne, pretože Slovensko sa v posledných rokoch začalo príliš zadlžovať a na úrokoch tento rok zaplatí až 1,8 % HDP. Obeťami deravých verejných financií sú v každej ekonomike obvykle pracovníci v školstve a zdravotníctve. Slovensko v tomto nie je žiadnou výnimkou.

Znižovanie deficitu verejných financií sa odráža aj v neochote zvýšiť platy učiteľom, ale aj pracovníkom vo verejnom zdravotníctve. Hrubá mzda učiteľa sa na budúci rok zmení na superhrubú mzdu tým, že sa k nej pridajú súčasné odvody zamestnávateľa (cca 35 % z hrubej mzdy) V čistom vyjadrení sa platy v zásade nezmenia, pretože systém bude nastavený tak, aby všetky dane a odvody súvisiace s pracovnou silou platil samotný zamestnanec. Technicky ich však naďalej bude za neho odvádzať samotná škola, ktorá ho zamestnáva.

Nová legislatíva zmení systém zdaňovania príležitostných príjmov, ktorými si mnohí pracovníci v školstve privyrábajú formou dohôd (vykonanie práce, alebo pracovná činnosť) k nízkym platom, ktoré v mnohých prípadoch nedosahujú ani priemer v ekonomike (769,- €). Zmena v daňovo-odvodovom zaťažení dohodárov nastane na budúci rok v tom, že z dohôd bude zamestnanec platiť okrem dane z príjmu aj odvody do poistných fondov. Zrovnoprávnenie platenia daní a odvodov bez ohľadu na formu príjmu bude mať negatívny dosah na pracovníkov v školstve, ktorí okrem platu majú príjem za vedenie krúžkov v centrách voľného času, hodiny hudby alebo výučbu vo vzdelávacích zariadeniach a podobne. Z takýchto tzv. príležitostných príjmov bolo potrebné doteraz platiť iba daň z príjmu (19 %), po novom to budú aj odvody do Sociálnej poisťovne (9%) a zdravotné odvody (9%). Pedagogickému pracovníkovi sa každých 100 € hrubého príjmu zredukuje celkovo o 38 %, čo znamená, že na účte z nich nájde už iba 62,- € oproti doterajším 81,- €. Po kritike týkajúcej sa plánu na zodvodnenie dohodárov by sa platenie odvodov z uvedených príležitostných príjmov malo týkať iba tých, čo takto mesačne dostanú v hrubom viac ako je životné minimum (cca 190,- €).

Usilovnejší učitelia o prácu ktorých majú záujem aj iné školské zariadenia musia od budúceho roka počítať s nižším i čistými príjmami. Okrem zháňania chýbajúcich peňazí do poistných fondov je dôvodom zavedenia zodvodňovania dohodárov aj snaha niektorých škôl znížiť pracovné náklady v organizácii tým, že zamestnancom v riadnom pracovnom pomere časť mzdy vyplácali formou dohody o pracovnej činnosti alebo vykonaní práce. Školy tým ušetrili prostriedky na odvodoch, ale na druhej strane tým oberali svojich zamestnancov o časť dôchodku, keďže príjmy na dohodu nevstupujú do vymeriavacích základov pre dôchodky.

Petícia na zvýšenie platov učiteľov na úroveň 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve by zvýšila priemerný plat učiteľov na 922 eur, čo je v súčasnosti zrejme nereálne. Reálna by však mala byť požiadavka na platy učiteľov vo výške priemernej mzdy zamestnanca (769,-€), tak aby učitelia nemuseli patriť do kategórie pracujúcej chudoby.

Čakať na lepšiu situáciu v ekonomike nemá zmysel, vývoj verejného dlhu a očakávané výdavky na úhradu úrokov, ktoré musíme platiť veriteľom za dlhopisy štátu, veľa optimizmu do budúcna neprinášajú. Pod znižovanie reálnych príjmov v školstve sa podpisuje aj narastajúca inflácia (4 % ročne k júnu 2011), ktorá je vyššia ako očakávaný rast platov v školstve. Nízke platy znamenajú pre učiteľov aj nízke dôchodky v budúcnosti spojené s predpokladom prežitia obdobia staroby v chudobe.

Ing. Ľuboš Pavelka, PhD.

 



Dátum pridaniaPiatok, 17. Jún, 2011 @19:05
Autoradmin
Kategórie
Nálepky, , ,
Komentované0x
Prečítané5 050x
Hodnotenie článku84% (7x)

Podobné články

Opiner Friends Digg del.icio.us Live Google Technorati Spurl Vybrali.sme.sk Mojelinky.sk Vytlačiť túto stránku Odoslať emailom


Komentáre

Zatiaľ neboli pridané žiadné príspevky!

Vyjadri sa aj ty!

Polia s hviezdičkou sú povinné pre pridanie príspevku.

Vaše meno*


Váš email

Nezobrazuje sa, Gravatar povolený

Váš web


Antispam ochrana*

Text príspevku*

Pre Vás pripravil Mgr. Miroslav Sopko